|
Post by MOS on Jul 3, 2018 11:14:13 GMT
kryopody Zde jsou umístěny všechny nádrže s lidmi. Krypody tvoří celé stěny, posouvají se podle hydraulických rukou, které s nimi pohybují. Lidé zde zejména chodí odpočívat, neboť je zde největší klid a občas i nejklidněji. Prázdno a klid.
|
|
Deleted
(Deleted User)
I was deleted!
|
Post by Deleted on Jul 4, 2018 20:09:49 GMT
Do pľúc sa jej dostane kyslík a ona sa nadýchne celou svojou silou. Koža na rukách sa jej trasie a len čo si po nej prejde prstami cíti husiu kožu, ktorá ovládla celé jej telo. Oči má ešte stále zatvorené a jediné čo si vybavuje je tvár muža, ktorú videla ako poslednú predtým ako ,,zaspala". Dlaňami si prejde po tvári akoby sa jej viečka ani nechceli sami od seba odlepiť a nechať slnečné lúče vojsť do jej zreničiek. Prstami si rýchlo roztvorí viečka, no ihneď ich aj zavrie späť. Je odhodlaná zostať na mieste pokiaľ si pre ňu nepríde otec a spolu pôjdu preč. Objíme si rukami ramená a pozdĺž stene sa zosunie dolu na zem.
|
|
|
Post by Scott Koskinen on Jul 4, 2018 20:45:17 GMT
Ano, přesně tak. Byla to ta žena, kterou se mu nedařilo probudit z kryopodu, a nakonec... Jo! Dokázal to! A přežila to! "příjemná podvečer", pozdravil vřele Scott a rychle se podíval na jméno své svěřenkyně, "slečno Raegan-Ann Corm..." snažil se vyslovit její jméno, nicméně neúspěšně. "Vítejte na arše Helios. Je šest hodin odpoledne času na arše. Pomalu mě následujte", vydal se velmi pomalým tempem dlouhou chodbou kolem kryopodů a jeho svěřenkyně jej následovala, také velmi pomalu. Zrovna se probudila po tisíciletém spánku, tak se nedivme. "Jmenuju se Darkholme a jsem váš osobní lékař", představil se jen přijmením. "Ptejte se na jakékoliv otázky, momentálně se spolu musíme dostat na ošetřovnu", stále se mile, avšak bez emocí usmíval.
|
|
Deleted
(Deleted User)
I was deleted!
|
Post by Deleted on Jul 4, 2018 21:10:06 GMT
Začuje hlas a je nútené znova otvoriť oči, teraz však už na dlhšie ako len pár sekúnd. Pokúsi sa prehltnúť, no má sucho v ústach a jediné čo tým docieli je len nepríjemný pocit v hrdle. Kým si jej oči zvyknú na množstvo svetla, len žmurká okolo seba a pomaly zaostruje na mladého muža, ktorý je ako prvý, ktorého uvidela na lodi. Nie jej otec - ale neznámy muž. Rozhodne nie to čo chcela vidieť. ,,Môj otec?" opýta sa potichu keď sa snaží znova rozbehnúť hlasivky. Postaví sa na nohy, no musí si pomáhať rukami, ktorými sa dotýka okraja kryopodu. Jednu nohu vystrčí zo zariadenia a položí ju na chladnú zem. Snaží sa rýchlo poobzerať okolo seba aby našla svojho otca, no nedokáže vylúčiť, že keď tak urobí asi sa zrúti na zem. Nájde ho, určite ho nájde. Možno ju páve čaká na ošetrovni. Pomalými krokmi sa vydala sa mužom pridŕžajúc sa svojich šiat akoby jej to malo zabezpečiť viac rovnováhy.
|
|
|
Post by Scott Koskinen on Jul 5, 2018 10:40:02 GMT
"Váš otec je stále ještě v kryopodu, jeho ošetřovatelka však pracuje na jeho vyproštění. Při poruše se některé kryopody automaticky neotevřely, a tak se musí otevírat manuálně." usmál se na mini-ženu a podal jí ruku. "Na ošetřovně vám zkontroluju životní funkce, pak dostanete jídlo a pak..." to nedořekl, protože neví co pak. Je to přeci jen stále malé děvče, není nikdo, kdo by se o ni staral. Bude muset něco vymyslet. "Dostanete nové oblečení, svoje staré věci", usmál se. Ani mu nepřišlo divné, že ji vykal. Vyká každému, koho nezná. Nakonec mu došlo, že se o ni bude muset starat on, jako její osobní ošetřovatel. Tedy, dokud Joslyn neprobudí jejího otce. Doufám, že si ta ženská pohne. Děti jsou fajn, první dvě minuty, pak už radši... mějte se. Ale bude se to muset vydržet. A on to vydrží. A Joslyn si pohne, nebo ji Scott vystřelí do vesmíru. Pomalu se blíží k ošetřovně...
//přesun ošetřovna
|
|